[{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"Article","@id":"https:\/\/www.sniezik.sk\/informacne-technologie-co-ste-mozno-ani-netusili\/#Article","mainEntityOfPage":"https:\/\/www.sniezik.sk\/informacne-technologie-co-ste-mozno-ani-netusili\/","headline":"Informa\u010dn\u00e9 technol\u00f3gie &#8211; \u010do ste mo\u017eno ani netu\u0161ili","name":"Informa\u010dn\u00e9 technol\u00f3gie &#8211; \u010do ste mo\u017eno ani netu\u0161ili","description":"\u010co bolo sk\u00f4r, email alebo internet? V\u00a0duchu ve\u010dnej ot\u00e1zky, \u010do bolo sk\u00f4r, \u010di sliepka alebo vajce, kladieme aj my t\u00fato ot\u00e1zku v\u00a0znen\u00ed: bol sk\u00f4r email alebo internet? Aj ke\u010f je \u0165a\u017ek\u00e9 tomu uveri\u0165, email sa na svete za\u010dal pou\u017e\u00edva\u0165 u\u017e v\u00a0roku1965. T\u00e1to forma komunik\u00e1cie teda vznikla o 20 rokov sk\u00f4r ako sa v\u00f4bec zaviedol pojem","datePublished":"2018-04-21","dateModified":"2023-04-28","author":{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.sniezik.sk\/author\/#Person","name":"","url":"https:\/\/www.sniezik.sk\/author\/","identifier":1,"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/0379e0c919e89f337c2f51ff1404922f8441b43281fb91f3719df99f70b9888f?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/0379e0c919e89f337c2f51ff1404922f8441b43281fb91f3719df99f70b9888f?s=96&d=mm&r=g","height":96,"width":96}},"publisher":{"@type":"Organization","name":"sniezik.sk","logo":{"@type":"ImageObject","@id":"\/logo.png","url":"\/logo.png","width":600,"height":60}},"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/www.sniezik.sk\/wp-content\/uploads\/img_a288702_w2025_t1529590003.jpg","url":"https:\/\/www.sniezik.sk\/wp-content\/uploads\/img_a288702_w2025_t1529590003.jpg","height":0,"width":0},"url":"https:\/\/www.sniezik.sk\/informacne-technologie-co-ste-mozno-ani-netusili\/","wordCount":534,"articleBody":"\t\u010co bolo sk\u00f4r, email alebo internet?\tV\u00a0duchu ve\u010dnej ot\u00e1zky, \u010do bolo sk\u00f4r, \u010di sliepka alebo vajce, kladieme aj my t\u00fato ot\u00e1zku v\u00a0znen\u00ed: bol sk\u00f4r email alebo internet? Aj ke\u010f je \u0165a\u017ek\u00e9 tomu uveri\u0165, email sa na svete za\u010dal pou\u017e\u00edva\u0165 u\u017e v\u00a0roku1965. T\u00e1to forma komunik\u00e1cie teda vznikla o 20 rokov sk\u00f4r ako sa v\u00f4bec zaviedol pojem internet.\tPr\u00e1ve na podstate sie\u0165ovania, ktor\u00e9 tvorilo z\u00e1klad emailovej komunik\u00e1cie, vznikli aj z\u00e1klady internetu.QWERTY kl\u00e1vesnica ako spoma\u013eova\u010d p\u00edsaniaSn\u00e1\u010f ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s, kto mal aspo\u0148 raz nie\u010do do \u010dinenia s\u00a0kl\u00e1vesnicou po\u010d\u00edta\u010da, pozn\u00e1 pojem QWERTY kl\u00e1vesnica. Syst\u00e9m, ako s\u00fa na nej p\u00edsmenk\u00e1 porozhadzovan\u00e9,\u00a0 toti\u017e nie je n\u00e1hodn\u00fd. Ve\u013ek\u00fdm probl\u00e9mom na p\u00edsac\u00edch strojoch, pou\u017e\u00edvan\u00fdch dovtedy bolo, \u017ee kladivk\u00e1 s\u00a0p\u00edsmenkami bl\u00edzko pri sebe sa pri r\u00fdchlom p\u00edsan\u00ed \u010dasto zasek\u00e1vali. Tento probl\u00e9m sa rozhodol odstr\u00e1ni\u0165 Angli\u010dan , p. C.L.Sholes tak\u00fdm sp\u00f4sobom, \u017ee p\u00edsmen\u00e1 anglickej abecedy, ktor\u00e9 sa pou\u017e\u00edvali naj\u010dastej\u0161ie, umiestnil \u010faleko od seba a\u00a0ostatn\u00e9 rozlo\u017eil tak chaoticky, aby sa pisate\u013e pri p\u00edsan\u00ed v\u00fdrazne zdr\u017eiaval.Rusk\u00fd po\u010d\u00edta\u010d poh\u00e1\u0148an\u00fd vodouPolytechnick\u00e9 m\u00fazeum v\u00a0Moskve skr\u00fdva okrem in\u00fdch expon\u00e1tov jeden unik\u00e1t, a\u00a0to po\u010d\u00edta\u010d poh\u00e1\u0148an\u00fd vodou. E\u0161te v\u00a0\u010dasoch, ke\u010f prv\u00e9 po\u010d\u00edta\u010de boli zostaven\u00e9 z\u00a0ve\u013ek\u00fdch s\u00fa\u010diastok, p\u00e1k, \u010dapov a\u00a0ozuben\u00fdch kolies, potrebovali na svoje fungovanie nejak\u00fd zdroj energie. V\u00a0roku 1936 tak\u00fdto pr\u00edstroj zostrojil Rus Vladimir Lukyanov, ktor\u00fd rie\u0161il parci\u00e1lne diferenci\u00e1lne rovnice a\u00a0jeho zdrojom energie bola &#8211; voda. Nastavoval z\u00e1tky a\u00a0koh\u00fatiky, kr\u00fatil nimi a\u00a0menil polohy, \u010d\u00edm sa zmenil tok vody (premenn\u00e9) a\u00a0nakoniec odmeral hladinu vody v\u00a0sk\u00famavk\u00e1ch. T\u00fdm z\u00edskal hodnoty kone\u010dn\u00e9ho v\u00fdsledku.Ko\u013eko jazykov vie\u0161&#8230;V\u00a0dne\u0161nom svete technol\u00f3gi\u00ed patr\u00ed ovl\u00e1danie niektor\u00e9ho programovacieho jazyka u\u017e takmer k\u00a0z\u00e1kladom gramotnosti \u010dloveka. Existuje mno\u017estvo IT kurzov, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eete absolvova\u0165, ale rozhodovanie nebude jednoduch\u00e9, doposia\u013e toti\u017e vzniklo takmer 700 programovac\u00edch jazykov, mnoh\u00e9 z\u00a0nich sa v\u0161ak u\u017e nepou\u017e\u00edvaj\u00fa. Tento po\u010det sa bl\u00ed\u017ei k\u00a0jazykovo najdiverzifikovanej\u0161\u00edm krajin\u00e1m na svete, napr. viac ako 800 n\u00e1re\u010d\u00ed existuje v Papui &#8211; Novej Guinei.Wikip\u00e9dia pod doh\u013eadom \u201ebotov\u201cSpr\u00edstupni\u0165 ak\u00e9ko\u013evek inform\u00e1cie a vedomosti na internete ka\u017ed\u00e9mu, kto sa pripoj\u00ed, pom\u00e1ha Wikip\u00e9dia. T\u00e1to mo\u017enos\u0165 so sebou, samozrejme, prin\u00e1\u0161a aj riziko \u0161\u00edrenia nepravdiv\u00fdch spr\u00e1v a\u00a0dezinform\u00e1cii, preto\u017ee ka\u017ed\u00fd, kto pracuje s\u00a0internetom, m\u00e1 mo\u017enos\u0165 spr\u00e1vy na Wikip\u00e9dii upravova\u0165. Preto v\u0161etky z\u00e1znamy o\u00a0akejko\u013evek zmene na r\u00f4znych str\u00e1nkach eviduje a\u00a0probl\u00e9my detekuje skupina po\u010d\u00edta\u010dov\u00fdch programov tzv. \u201ebotov\u201c .Tie n\u00e1sledne zmenia tzv. \u201evandalsk\u00e9\u201c verzie inform\u00e1ci\u00ed na spr\u00e1vne. Wikip\u00e9dia obsahuje takmer 40 mili\u00f3nov str\u00e1nok a v\u00a0pohotovosti je zhruba 2000 botov.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                        4.5\/5 - (2 votes)        "},{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"BreadcrumbList","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Informa\u010dn\u00e9 technol\u00f3gie &#8211; \u010do ste mo\u017eno ani netu\u0161ili","item":"https:\/\/www.sniezik.sk\/informacne-technologie-co-ste-mozno-ani-netusili\/#breadcrumbitem"}]}]